vznikla v chotári Veľkých Uheriec na lúke (pažiti), na terase rieky Nitry a potoka Mohelnica. Novovzniknutá osada disponovala iba pomerne malých chotárom a aj počet obyvateľov bol nízky. V roku 1274 kráľ Ladislav IV. obdaroval Štefana Čáka veľkým územím občiny Uheriec i s okolím, na ktorom boli dediny Veľké a Malé Uherce, Kolačno i Pažiť, ktoré sa v listine vtedy ešte nespomínali, ale ich základy už jestvovali. Začiatkom 14. storočia patrila Pažiť Matúšovi Čákovi, po jeho smrti v roku 1321 sa osada stala kráľovským majetkom. Kráľ Karol Róbert nechal Uherce a Pažiť spravovať kastelánom, ktorí sídlili na hrade Sivý kameň. Karolov syn Ľudovít I. dedinu daroval šľachticom z Bardoňova (Baračky). Pažiť sa výslovne spomína v r. 1351 a 1352 keď kráľ Ľudovít Veľký za zásluhy v bojoch o Neapolsko obdaroval panstvom Uherce zemanov Mikuláša a Štefana, synov Jána z Baračky. V roku 1364 udelil Veľkým Uherciam právo konať utorkové týždenné trhy. Obyvatelia Pažite takto získali možnosť predávať svoje výrobky a kupovať tu všetko potrebné. Spomínaní šľachtici vlastnili Veľké Uherce a Pažiť až do roku 1396. Na základe testamentárneho odkazu pripadli Veľké Uherce a Pažiť Bošániovcom a šľachticom z Nevidzian. Pažiť bola od svojho vzniku filiálkou farského kostola sv. Michala v susedných Veľkých Uherciach. Koncom 16. storočia bolo v osade 20 obývaných domov. Z nich 4 boli oslobodené od platenia dane. Išlo o dom richtára, chudobného želiara, obecného pastiera a novopostavený dom. Obyvatelia Pažite sa okrem poľnohospodárstva venovali aj dedinskému remeslu. Z histórie vieme, že Pažiť a jej obyvatelia boli od nepamäti spätí s dianím Veľkých Uheriec. Spoločná bola škola, kostol, úrady a práca na pánskom, neskôr na veľkostatku rodiny Thonet a v ich fabrike (1878-1923).
